Kosťo

Toto o mne hovoria:

Ahojte, ja som Kosťo, a teda, ak si myslíte, že meno "Kosťo" mám preto, že rád hrýzem kosti, tak... vlastne hej, to by aj dávalo zmysel . Ale pravda je taká, že som bol nájdený tak vychudnutý, že som vyzeral, ako keby som bol celý len z kostí. No nebojte, už som sa pozviechal a teraz už mám trochu viac mäsa a tuku na tých kostiach, ako by sa patrilo! Ale môžeme sa tváriť, že sú to všetko svaly. Som mladý mix malinoisa. Svet si doslova "ohmatáva" čumákom. Žiaľ, už v mladom veku som z neznámych dôvodov oslepol. Čo na tom, psy majú ten dar žiť v prítomnosti a smútiť je pre nás tak trochu "zbytočný luxus". Čiže ja nesmútim, ale si život užívam taký, aký je. Rád sa motám po záhradke, počúvam zvuky a relaxujem pri všetkom tom vonkajšom šume. Milujem teplo slnečných lúčov a vánok vo fúzoch. Svet predsa ponúka omnoho viac ako len obraz. Ak mi zatlieskaš, prídem za tebou ako najlepšia ozvena, akú si kedy počul! Život v útulku mi až tak nesedí. Ten chaos, štekot a nekonečné pachy ma trošku točia... doslova! Keď som v koterci, niekedy sa začnem točiť dokola, ako keby som skúšal od tohto všetkého utiecť. Tetám v útulku to láme srdce, no nedokážu s tým veľa urobiť. Jediné, čo dokáže vyliečiť túto bolesť je odchod do domova, kde by si ma niekto adoptoval. No, a teraz to ťažšie. Nemám rád iné psy, to je pravda. Veď ich ani nevidím! Čiže socializácia? No, povedzme, že to je pre mňa momentálne na úrovni kvantovej fyziky. Ale nevravím, že je to nemožné! Len teraz by som ocenil domov bez ďalších chlpáčov, bez detí a najlepšie v dome s bezpečnou záhradou, kde sa môžem motkať bez obáv, že spadnem zo schodov alebo narazím do nových prekážok. Zvládnem asi aj pobyt v byte a venčenie vonku. Dnes už dokonca dávam hravo venčenia na bezpečných lúkach bez vodítka. Ako som sa sem vlastne dostal? Čistá tragikomédia. Asi viac tragédia, ako komédia – Našli ma na východe Slovenska, dezorientovaného a vydeseného. Pseudozáchranca ma síce "zachránil," ale len preto, aby ma o pár týždňov vyhodil o 50 kilometrov ďalej – tentoraz ešte v horšom stave. S ranou od reťaze na krku a hladného, až mi bolo vidieť kosti. Našťastie, ma našli dobrí ľudia, ktorí ma konečne dostali tam, kde ma niekto naozaj chcel zachrániť. Teraz som stabilizovaný, preliečený a stále plný života! Takže, ak hľadáš úžasného, nevidiaceho bojovníka, ktorý má rád pohodové prechádzky a tvoj hlas je pre neho hlasom srdca, tu som! Kosťo, čakám na svojho hrdinu.

Moje zdravie: