Dingo

Toto o mne hovoria:

Dingo od nás odišiel do rodiny ako malé šteniatko . Po piatich rokoch nám ho vrátili, pretože odhryzol človeku prst. Čo tak zásadne narušilo jeho psychiku, nevieme, ale Dingo sa v strese stal nebezpečným nielen pre svoje okolie, ale aj sám pre seba . Trvalo nám sedem mesiacov , kým sme našli spoločnú, predovšetkým však bezpečnú cestu, ako Dinga nasmerovať k správaniu, ktoré nikomu neublíži . Áno, Dingo bude pravdepodobne doživotne odkázaný na život v útulku. Je však veľmi učenlivý a pod vedením skúseného trénera sa naučil chodiť do prepravky, prechádzať cez targety, aby sme mu mohli bezkontaktne premiestniť a tak upratať jeho priestor , naučil sa vybehnúť do výbehu a vrátiť sa späť . Každý deň pracujeme s agresívnymi psami, snažíme sa im pomôcť, uľaviť im, postupne nadviazať kontakt a zažiť prvý dotyk. Žiaľ, pri Dingovi sa nám to zatiaľ nepodarilo . Veľmi sa snaží, ale my si netrúfame. Dingo je labilný. Stačí jeden zlý dotyk a mesiace našej práce môžu byť preč. Jeho agresivitu môžu spustiť rôzne podnety, no my ich cielene nehľadáme. Snažíme sa mu pomôcť nájsť vnútornú rovnováhu a pokoj, aby mohol žiť aspoň trochu normálny život. Tento menší kríženec, pravdepodobne kelpie, je veľmi pracovitý a možno práve v tom sa skrýva správna cesta k bezpečnému cieľu jeho novej životnej cesty. Potrebuje však veľkú oporu a inšpiráciu v človeku. Človek ho musí viesť správnym smerom, byť mu skúseným sprievodcom . Na jeho adopciu nebudeme tlačiť. Nechceme riskovať, že by znova niekoho pohrýzol, napríklad kvôli nesprávnej manipulácii, a musel by byť utratený. A hoci je zatiaľ nevyspytateľný, stále je to živý tvor a my sa mu budeme snažiť vytvoriť čo najlepšie podmienky, ktoré mu aspoň trochu nahradia lásku a teplo domova. Dingov príbeh o rodinnom živote dopadol inak, než sme dúfali. Žiaľ, aj toto je realita.

Moje zdravie: